týždeň 33.

Hymnus

Večný Pán sveta, v ruke máš
dni, noci, tvorstva osudy,
večnosť na drobné premieňaš,
a tak nás chrániš od nudy.

Na ten spev vstáva zornička
svet oslobodiť od mrakov,
z potuliek pred ňou uteká
záškodná čeľaď tulákov.

Na ten spev plavčík oživne,
more zatíchne sťa v tôni,
aj Skala Cirkvi na ten spev
ľútostné slzy vyroní.

Ježišu, vždy, keď klesáme,
nech nás tvoj pohľad uzdraví;
len pozrieš: pád sa zastaví
a vinu slza odplaví.

Svieť v našich zmysloch, večný jas,
od umu odvráť temravy
a zo srdca nám vytrysknú
pre teba prvé pozdravy.

Buď sláva Bohu Otcovi
i tebe, Kráľ náš, Ježišu;
aj Duchu, čo z vás vychádza,
vzdávame chválu najvyššiu. Amen.

Liturgia hodín na posvätenie času

Čosi slávnostné cítim, akási zvláštna, povznesená nálada sa ma zmocňuje vždy, keď počujem, keď si uvedomujem hlbší obsah slova - Nanebovzatá.
Konečne v cieli!
Konečne navždy s milovaným Synom!
Cirkev nikdy nepochybovala o nanebovzatí Matky Božej, o tom, že bola aj s telom vzatá do neba, hoci Písmo sväté o tom nepodáva správu.
V evanjeliách sa posledný raz spomína Panna Mária pod krížom. V Skutkoch apoštolov je len krátka zmienka, že po nanebovstúpení Pána Ježiša apoštoli zotrvávali v modlitbe spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi (Sk 1, 14). Ďalej už máme len legendy.
Jedna z nich popisuje, ako sa Panna Mária rozlúčila s apoštolmi, ktorí sa zhromaždili pri jej smrteľnej posteli, a ako v ich prítomnosti tichučko zomrela. Ale apoštol Tomáš opäť nebol prítomný, prišiel až po jej uložení do hrobu. Keď na jeho žiadosť otvorili hrob, telo P. Márie tam už nebolo, iba krásna vôňa sa šírila z hrobu.
Mne osobne je ešte milšia iná legenda, pochádzajúca z východných kresťanských zdrojov, podľa ktorej Panna Mária vôbec nezomrela, ale po rozlúčke s apoštolmi sladko zaspala a anjeli ju spiacu odniesli do neba. Preto sa aj slávi usnutie alebo zosnutie P. Márie.
Presný čas a spôsob vzatia do neba nepoznáme - to ani nie je dôležité. Významné je, že viera o skutočnosti nanebovzatia pretrvávala v kresťanstve počas celých dejín Cirkvi, už od prvých storočí. Podľa zachovaných prameňov už okolo roku 450 sa 15. augusta slávil sviatok Matky Božej a v 8. storočí dostal názov sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Synoda v Salzburgu zaviedla slávenie sviatku Nanebovzatia v roku 800. Aj umelci po stáročia venovali svoje nádherné diela námetu Nanebovzatia. Zdá sa, že nikdy neboli vážni protivníci, alebo bludári, ktorí by namietali alebo bojovali proti viere v nanebovzatie Panny Márie. Zrejme preto sa to ani nepovažovalo za naliehavé, a preto ani nebolo potrebné formulovať dogmu, špeciálny článok viery.
Termín vyhlásenia dogiem mal v histórii obyčajne - rôznymi okolnosťami motivované - odôvodnenie. Raz to bola aktuálna obrana proti vystúpeniu kacírov, inokedy proti vzniknutému a propagovanému bludu, alebo spôsob upevnenia určitej vieroučnej pravdy. Hlboké zdôvodnenie má, nepochybne, aj termín vyhlásenia dogmy o Nanebovzatí Panny Márie. Tento článok viery vyhlásil pápež Pius XII. bulou "Munificentissimus Deus" na sviatok Všetkých svätých 1. novembra 1950.
Je to zaiste riadenie Prozreteľnosti, že sa Cirkev rozhodla vyhlásiť tento článok viery práve v našich - relatívne nedávnych - časoch. Nanebovzatie hovorí o oslávení ľudského tela, o jeho posvätnosti. Človek nie je len duša, ale duša a telo. Keď nás Písmo vyzýva: Vaše posvätenie - to je vôľa Božia, nemyslí len na dušu, ale aj na ľudské telo.
Večný život čaká teda nielen na dušu, ale aj na telo. A čo sa v našich časoch deje s ľudským telom? Znesväcujú ho rôzne škodlivé a život ohrozujúce závislosti, alkoholizmus, drogy, ale aj pornografia, neskrotená a často zvrátená sexualita, ktorá sa stala pre mnohých priam kultom, vrcholným predmetom záujmu a každej snahy. Je nedôstojné, ak muži ignorujú dušu ženy a chcú využiť iba jej telo pre svoju vášeň, pre neviazanú sexualitu, ktorú nevedia a nechcú ovládať, ktorá vládne

nad nimi. Ale rovnako poľutovaniahodné sú aj ženy, ak si nevedia vážiť hodnotu a posvätnosť svojho tela a ponúkajú ho ako tovar.
Dievčatá, ženy, vydaté i nevydaté, uvedomte si hodnotu svojej duše, ale i svojho tela, ktoré má byt' trvalým príbytkom Ducha svätého! Vaše telo má byt' svojou čistotou vždy schopné dôstojne prijať Ježiša v Eucharistii. Podobne, ako ho prijala Panna Mária pri Zvestovaní. Aby ste si vyslúžili milosť trvalého spojenia s ním, ako ona pri nanebovzatí. Aby na konci vašej - i našej životnej púte nebola smrť, ktorej sa ľudia desia, ale naopak, aby to bolo tiché usnutie - šťastný návrat do otcovského domu, do náruče Ježišovej a našej Matky - Nanebovzatej.

TEO HLAVÁČ

Záujemci o stretnutie so Sv. Otcom dňa 14.septembra v Bratislave, môžu sa prihlásiť v sakristii do 13.augusta, aby mohol byť podľa počtu prihlásených objednaný autobus a zaistené vstupenky.

Sväté omše v 19. cezročnom týždni 11.VIII. pondelok 18. 00 + Štefan Šintál a manž. Mária 12.VIII. utorok 18. 00 + na úmysel 13.VIII. streda 18. 00 + na úmysel 14.VIII. štvrtok 18. 00 + na úmysel 15.VIII. piatok prikázaný sviatok 18. 00 + Vojtech Uhlár Upratovanie kostola č.d. . 176 - 202 16.VIII. sobota 18:00 Jozef Ochaba (30 dní) 17. VIII. 20Nedeľa v cezročnom období 8.00 + na úmysel 9.30 + na úmysel

Liturgický kalendár

11.VIII. pondelok sv.Klára, pana
12.VIII. utorok sv.Jana Františka de Chantal, rehoľníčka
13.VIII. streda s.Poncán, pápež, a sv.Hypolit, kňaz, mučeníci
14.VIII. štvrtok sv. Maximilián Mária Kolbe, kňaz, mučeník
15.VIII. piatok Nanebovzatie Panny Márie - prik.sviatok
16.VIII . sobota sv.Štefan Uhorský, sv.Leonard

Slovo na dnes

"Budete vo všetkom obohatení, na všestrannú štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu." 2 Kor 9,11

Boh chce, aby si sa vzmáhal!

.........Ako dlho nám Boh musí opakovať tento verš z Písma, pokiaľ Mu naozaj uveríme a "vezmeme Ho za slovo"? Boh chce, aby sme rástli duchovne, vo vzťahoch s druhými a finančne! Ale tento tvoj pokrok bude vždy ovplyvnený určitými vecami. Dobre si ich teraz všimni.
1) Tým, čo zasievaš! Počúvaj: "Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať" (2 Kor 9,6). Ale ty vravíš: "Veď sám nemám dostatok!" Vždy však máš dostatok na to, aby si zabezpečil to, čo potrebuješ. Čo ti Boh dal? Zasej to a tým dáš podnet, aby si raz mohol žať úrodu.
2) Úrovňou tvojej zrelosti! Aby si uniesol úspechy, potrebuješ dobrý charakter. Boh chce, aby sa ti darilo tak dobre, "... ako sa darí tvojej duši". (3 Jn 2) Ak sa ti zdá, že tvoja úroda nejako mešká, maj trpezlivosť! Boh ťa veľmi miluje na to, aby ti ublížil tým, že ti dá viac, než to v tejto chvili dokážeš uniesť.
3) Tvojou poslušnosťou. Počúvaj: "Nech sa nevzďaľuje kniha tohto zákona od tvojich úst! Premýšľaj o nej vo dne v noci, aby si bedlivo zachoval všetko, čo je v nej napísané. Potom budeš mať šťastie a úspech vo svojom podnikaní." (Joz 1,8). Poslúchaj Božie slovo! Prečo? Pretože Boh Ťa môže žehnať len po hranice tvojej poslušnosti voči Nemu.
4) Tvojim cieľom. Generála Bootha, zakladateľa Armády spásy, sa raz spýtali na tajomstvo jeho úspechu. Odvetil: "Pred rokmi som sa rozhodol, že Bohu dám všetko, čo som vtedy mal. Ale to nie je žiadne tajomstvo, dokáže to každý, kto chce zaplatiť túto cenu." Keď môžeš tieto slová vztiahnuť na seba, Boh ti zverí omnoho viac, než si si kedy dokázal predstaviť. Porozmýšľaj o tom.

Biblické príbehy - J.Ferko:Praotec viery

SÁRINE KRIVÉ CESTY A BOŽIA PRIAMA CESTA

15 Boh riekol Abrahámovi aj toto: "Sarai, manželku tvoju, nebudeš viac volať Sarai, ale Sára, bude jej meno.
16 Ved požehnám a dám ti z nej syna. Aj ju požehnám: Z nej budú pochádzať národy a králi národov."

.........17 Tu padol Abrahám na svoju tvár a smial sa, myslel si totižto: "Či sa môže storočnému niečo narodiť, a či deväťdesiatročná Sára môže ešte porodiť?!"
18 /1 povedal Abrahám Bohu: "Keby aspoň Izmael žil z priazne tvojej!"
19 / Ale Pán opakoval: "Sára, žena tvoja, istotne ti porodí syna a nazveš ho menom Izák a zmluvu svoju s ním urobím zmluvou večnou preň a pre potomstvo jeho po ňom.
20 / Aj ohľadom Izmaela som ťa vypočul: Požehnám ho a rozmnožím ho a rozšírim ho prenáramne. Dvanásť kniežat
21 narodí sa z neho a učiním z neho národ veľký. Avšak zmluvu svoju potvrdím s Izákom, ktorého ti porodí Sára do roka v takýto čas."
22 A ked Boh prestal s ním rozprá-vať, od Abraháma vystúpil hore.

Gn 17, 15-22
A neochabol vo viere, ani keď videl, že Jeho telo je už odumreté. a že je odumreté aj Sárino lono.
(Rim 4, 19)

"Ja som už raz taký..." - hovorievajú ľudia, ktorí sa vzdali nádeje, že sa im ešte podarí polepšiť sa. Možno, že si už aj ty niekedy tak hovoril. Pán nás však učí veriť aj v nemožné, ako Abrama - Abraháma. Keď Pán zmenil jeho meno, to si ešte stále mohol myslieť, že ho požehná v Izmaelovi. Zaviazal ho zmluvou a ustanovil aj znak zmluvy - obriezku. Ale potom zmenil meno aj Sarai, čo znamená "Moja pani", alebo "Moja kráľovná", na Sára, čo znamená Kráľovná. Pán to zdôvodnil tým, že Abrahám z nej dostane syna a z nej budú pochádzať aj králi! Abrahám padol na tvár a nezdŕžal sa smiechu. Nevedel to pochopiť, ale uveril...
Otče, ty si urobil nemožné, keď si pred štyritisíc rokmi dal neplodnej 90-ročnej Sáre porodiť syna. Aj s nami chceš robiť nemožné veci, ktoré sú možné len tebe, Všemohúcemu. Keď pozeráme na to množstvo svojich nesplnených predsavzatí a na silu svojich slabostí, zdá sa nám nemožné ešte sa zmeniť. Aspoň v istých veciach... Skrze Krista, nášho Pána, (a prosíme. daj nám vieru a s ňou schopnosť stať sa tvojimi synmi. Amen.
(S Božou pomocou splním jedno z doteraz nesplnených predsavzatí.)

Gn 17, 15-22 ...

Pán Je verný; on vás bude posilňovať a chrániť pred Zlým. (2 Sol3,3)

Kým nemá chlapec jasné plány a chce byť chvíľu inžinierom a o chvíľu zas traktoristom, potom baníkom, letcom a všeličím, na čo natrafí, to sa mu ešte ľahko vzdáva svojich plánov. Ale Abrahámovi záležalo - ako každému rodičovi - na deťoch viac ako na sebe. S Izmaelom mal plán a ten mu Pán bral. Abrahám sa už štrnásť rokov tešil, že Izmael je ten prisľúbený a požehnaný syn, a teraz mu Pán hovorí,

že nie. Nad prisľúbeným synom od Sáry sa len usmial, možno trpko... a vzdychol si pred Pánom: "Keby aspoň Izmael žil z tvojej priazne!" Ale Pán odmieta Abrahámove a Sárine ľudské plány a zostáva verný svojim, krajším plánom.
Veríme, Pane, že ty máš aj s nami svoje plány a nie iba s Abramom, Sarai, Izmaelom a budúcim Izákom. Prosíme ťa, daj nám ich čím jasnejšie spoznať. A keby sme z nich odbočili ako oni, daj nám silu vzdať sa svojich ciest a vrátiť sa na tvoje. Už odteraz sa chceme denne usilovať hľadať aj v maličkostiach tvoju vôľu, nie svoju. Nie až niekedy v budúcnosti, ale už teraz chceme pracovať podľa tvojej vôle. Už dnes a každý deň... Amen.
(Dnes sa vzdám svojho voľného času a poradím sa s rodičmi, čo asi v tom čase môže chcieť odo mňa Pán.)

Sv. Klára z Assisi, zakladateľka rehole OSCI (*1194 vAssisi, Taliansko; + 11. augusta 1253 vS. Damiano pri Assisi, Taliansko)
Pochádzala zo vznešeného rodu, ktorý opustila v roku 1212, podľa príkladu svojho priateľa Františka z Assisi, aby žila v chudobe. Od sv. Františka prijala rehoľné rúcho a nasťahovala sa so svojou sestrou Agnešou do S. Damiana neďaleko Assisi pri tamojšom kostolíku. Vyvinulo sa z toho malé rehoľné spoločenstvo, ku ktorému sa pripojili aj matka Hortulana a sestra Beatrix. Takto vznikla rehoľa klarisiek, ktorej pápež Innocent III. udelil v roku 1216 privilégium chudoby. Od roku 1224 bola Klára ťažkou chorobou pripútaná na posteľ, no pre sestry aj tu zostala vzorom opravdivého duchovného života. V roku 1241 a 1242 zachránila Assisi pred Saracénmi. Dva dni pred smrťou 9. augusta 1253 dostala rehoľa pápežské schválenie. Zomrela 11. augusta 1253 v S. Damiano. Jej neporušené telo dodnes leží vS. Chiara vAssisi. Svätorečili ju 15. augusta 1255.

Pravá starostlivosť

.........Keď mala Klára dvanásť rokov, v jej rodnom Assisi sa verejne zriekol majetku i postavenia František Bernardone a utiahol sa do Porciunkuly.Keď mala šestnásť rokov, vyhľadala ho a hovorila o túžbe zasvätiť sa Bohu. A keď mala osemnásť, v noci po Kvetnej nedeli 18. marca 1212 ušla z domu, lebo jej bránili v rehoľnom povolaní. Prišla do Porciunkuly a ešte v tú noc zložila do rúk sv. Františka sľuby... O tri roky už mala prvé nasledovníčky a ako 21-ročnú si ju zvolili za predstavenú. Bránila sa, no z poslušnosti prijala tento preťažký kríž zodpovednosti za duše svojich sestier. O tom, ako ho niesla, svedčia nasledujúce skutočnosti:
Pod drsný vrchný odev si obliekala košeľu z kože zvieraťa, v ktorej boli tŕne, bičovala sa, chodila bosá, spávala na dlážke, poduškou bol kus dreva... Robila v kláštore tie najponižujúcejšie služby a rada umývala sestrám nohy, keď sa vracali z mesta. Noci prežívala v modlitbách, spávala veľmi málo. Keď sa jej sestry pýtali, prečo to všetko robí, povedala: "Viete, som veľmi dlžná Bohu za naše duše. Ako predstavená mu-sím zhromaž-ďovať poklady zásluh pre vás a zároveň odpro-sovať Boha za svoje i vaše chyby..."
"Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji... Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým" (Jn 17, 9-15).
Tak sa modlil Pán Ježíš za apoštolov a rovnako zápasila aj Klára za svoje sestry. Lebo kde chýba modlitba, tam i najvytrvalejšia snaha vyjde často nazmar.
Pane, keď mi rodičia zveria službu starostlivosti o mladšieho brata alebo starú mamu, nedokážem o nich zápasiť modlitbou a pôstom ako Klára. Ak už dnes sa začnem učiť takejto starostlivosti, lebo bez nej neobstojím v žiadnom povolaní. Amen.