týždeň 28.

v jazyku našich predkov boli: "Iskoni bjä slovo, i slovo bjä u Boga i Bog bjä slovo." Teda: "Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh."
..........Po trojročnom účinkovaní sa Konštantín a Metod nakoniec vybrali do Ríma, aby podali pápežovi Mikulášovi I. správu o svojom účinkovaní a popreli žaloby. Počas ich cesty pápež zomrel a v Ríme už našli jeho nástupcu Hadriána II. Pápež privítal svätých bratov v Bazilike Panny Márie Snežnej a na oltár položil Konštantínov staroslovenský preklad evanjelia. Tým vlastne preklad schválil. Konštantín potom slúžil v Ríme prvú bohoslužbu v staroslovenčine. Bola to vôbec prvá bohoslužba v reči ľudu. Cyril mal iste pred smrťou veľkú radosť, že jeho námaha nebola zbytočná.
..........Cyril zomrel štrnásteho februára 869 v Ríme ako 42-ročný. Po jeho smrti pápež vysvätil Metoda za arcibiskupa pre starých Slovákov a ostatné slovanské národy. V tomto najťažšom období by mu bol Cyril prirodzenou oporou. Takto sa však musel Metod ešte viac opierať o pomoc Božiu a o pápeža. Cestou z Ríma ho nemeckí biskupi dali zajať a tri roky ho väznili v Bavorsku. Keď ho prepustili, Moravu už spravoval Svätopluk. Metod mu vyčítal nemravný život, za čo ho panovník spolu s nemeckým kňazom Vichingom nepravdivo obžaloval u pápeža. Metod znovu ide do Ríma a pápež sa ho znovu zastane a potvrdí mu všetky právomoci. Po návrate na Moravu má Metod veľké ťažkosti, ale napriek tomu tam účinkuje až do smrti. Zomrel 6. apríla 885. Po jeho smrti zvíťazili nemeckí biskupi. Metodových žiakov vyhnali a v krajine znovu zaviedli latinskú liturgiu.
..........Nebolo zbytočné to ich namáhanie?
..........Opoveďou je udalosť z evanjelia. Učenci sa vracajú z prvej apoštolskej cesty a tá sa skončila úspešne. Pán Ježiš na ich radosť z úspechu hovorí: ,,No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi" (Lk 10,20).
..........Teda nezáleží na úspechu alebo neúspechu. Myslím, že to isté by Pán Ježiš odpovedal aj Cyrilovi a Metodovi.


Spracované podľa "Svedkovia viery"

Kristus - nádej Európy, pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska z príležitosti otvorenia Stredoeurópskych dní katolíkov

I. Nádej pre Európu

8. Mnohí vidia v budúcej Európe nádej, iní vnímajú skôr nebezpečné tendencie. Jedni poukazujú na nové možnosti pokojného spolužitia národov, kultúr a náboženstiev. Dúfajú, že pri riešení celosvetových problémov zaznie spoločný hlas nášho kontinentu. Iní varujú pred Európou, ktorá by svojimi hospodárskymi možnosťami mocensky ovládala chudobnejšie národy a uzavrela sa do svojho bohatstva, pričom kriticky poukazujú na tendencie vzdať sa kultúrnych a morálnych hodnôt, ktoré po stáročia patrili k cennému kresťanskému dedičstvu Európy. Predovšetkým vidia, že dôstojnosť ľudského života je ohrozovaná mnohorakými spôsobmi.

 
9. Naše stredoeurópske krajiny prešli v dejinách a zvlášť v minulom storočí - ťažkou cestou utrpenia. Koľkí mučeníci korunovali svoju vernosť Kristovi a jeho Cirkvi obetou vlastného života! Vydali vzácne svedectvo, na ktoré nesmieme zabudnúť. Európa bola, žiaľ, aj miestom zrodu osudných ideológií nacionalizmu, fašizmu a komunizmu.

10. Vzhľadom na mnohé ohrozenia a výzvy by sme my kresťania mali čerpať novú nádej z hlbokých prameňov našej viery. Chceme si pripomínať kresťanské korene nášho svetadiela, pretože z kresťanského dedičstva žije Európa doteraz. Západná kultúra so všetkými svojimi výdobytkami v oblasti spoločenských hodnôt, ľudských práv, vedy a veľkých umeleckých diel vyrástla v podstate z evanjelia. Na základe tejto skutočnosti môžeme povedať, že aj pre nás dnes spočíva prameň nádeje v Kristovom evanjeliu.

11. Úlohou Cirkvi je prinášať svetu evanjelium nádeje. Ľudské dejiny sa napriek všetkým hrôzam neprepadnú do temnoty sebazničenia. Boh si ich nedá vytrhnúť z rúk. Boh zostáva Bohom, zostáva Vykupiteľom nekonečnej dobroty. Človek nie je jediným aktérom a smrť nemá posledné slovo.

II. Kristus - naša nádej

12. Najprv si položme otázku, čo to vlastne je kresťanská nádej. Na čom je založená a k čomu nás zaväzuje. Nádej je predovšetkým postoj, bez ktorého si ľudský život nemožno predstaviť: chorý dúfa v uzdravenie, milujúci v opätovanú lásku milovaného, vojnou sužovaní dúfajú v mier. V živote každého jestvujú mnohé väčšie či menšie nádeje; kto už nemá žiadnu nádej - ak sa to vôbec môže prihodiť - ten viac nemôže žiť.

13. Kresťanská nádej je však ešte niečo viac. V prvom rade je vertikálna. Ako je kotva, ktorá je odjakživa symbolom kresťanskej nádeje, spustená kolmo nadol a zachytená o morské dno, tak je aj kotva duše - a tou je nádej - pevne zakotvená v Bohu. Sväté písmo nám o nádeji hovorí: "Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš" (Hebr 6, 19 a nasl.); "Chválime sa nádejou na Božiu slávu" (Rim 5, 2); "Kristus vo vás, nádej slávy" (Kol 1, 27). Začiatkom tohto naplnenia je však radosť. Dejiny kresťanstva sa začínajú slovami "radujte sa". Evanjelium je radostná zvesť, ktorá nám daruje opravdivú nádej. Ježišovo posolstvo je evanjelium, lebo pochádza od toho, ktorý má kľúč k pravej radosti. Kresťanská radosť patrí práve tým, čo sa namáhajú a sú preťažení. Radosť je znamením milosti. Na takú radosť nás oprávňuje kresťanská nádej. Lebo Božia moc nám dáva život a budúcnosť.

14. Dar nádeje je pre kresťanov súčasne vždy aj úlohou. Sme vyzvaní a máme povinnosť denne sa cvičiť v božskej čnosti nádeje, aj keď sa mnohé zdá byť beznádejným. Spes contra spem (nádej proti každej nádeji) - to bol i pre mnohých utláčaných a prenasledovaných kresťanov v Európe jediný postoj, s ktorým dokázali napriek mnohým útokom zla dôstojne prežiť. Túto mocnú kresťanskú nádej však musíme žiť aj dnes, práve pri pomyslení na mnohé úlohy a výzvy Európy v politike, hospodárstve, kultúre a životnom prostredí.

Pokračovanie v budúcom čísle

Sväté omše v 14. cezročnom týždni 8.VII. utorok 18. 00 + František Belko, manž. Jarka a súrodenci   Upratovanie kostola č.d. . 52 - 75 12.VII. sobota 18:00 Anna Huková a syn Miroslav 13. VII. 15 Nedeľa v cezročnom období 8.00 + za farníkov 9.30 + Ján Tibenský, manž.Berta a syn Jaroslav

Liturgický kalendár

7.VII. pondelok sv.Anton Mária Zaccaria, kňaz
8.VII. utorok sv.Ivan
9.VII. streda sv.Augustín Zhao Rong, kňaz a spol., mučeníci sv.Drahoslav, sv.Lujza
10.VII. štvrtok sv.Amália, sv.Libuša
11.VII. piatok sv.Benedikt, opát, spolupatrón Európy-sviatok
22.VII . sobota sv. sv.Nina

Počas neprítomnosti Vdp.Mária Orbána v tomto týždni, bude ho zastupovať Vdp.Marián Brižka z Charity v Pezinku. Tel. 6412085

Slovo na dnes

"Vtedy Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: "Pane, koľkokrát mám odpustiť svojmu bratovi keď proti mne zhreší? Snáď až sedemkrát?" Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti, nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát." Matúš 18:21-22

Daj im ďalšiu šancu.

.........Vždy daj druhým priestor aby sa zmenili. Každý si zaslúži šancu zmeniť sa, tak im to dovoľ. Keď sme pod tlakom, veci v nás vychádzajú na povrch a je také ľahké nesprávne hovoriť, dospieť k zlému uzáveru a urobiť zlé rozhodnutie. Spomaľ - požiadaj Boha o trpezlivosť a milosť. Nenúť druhých aby žili podľa ich minulosti keď očakávaš, aby ti tú tvoju odpustili a zabudli na ňu. Čokoľvek zaseješ vráti sa ti stonásobne.
.........Čo sa týka vzťahov, každý robí chyby. Daj druhým šancu vrátiť sa do vzťahu s dôstojnosťou. Ježiš povedal: "Požehnaní milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva." (Mat 5:7) Ako dlho trvalo tebe napraviť niektoré tvoje chyby v živote? Daj druhým čas. Daj im možnosť aby to sami vysvetlili. Dokonca možno ani nebudú najprv vedieť nájsť tie správne slová. Buď ochotný počúvať o niečo dlhšie. Ježiš toleroval Petrove slabosti, lebo vedel kým sa Peter stane. Zatiaľ čo sa ty na nich dnes pozeráš s hnevom, oni sa možno pozerajú s nádejou na zajtrajšok. Neuhas to svetlo. Poskytni im čas na napravenie ich chyby a vždy im daj priestor aby sa mohli zmeniť. To je to, čo by urobil Ježiš!

Biblické príbehy

BOŽIA ZMLUVA S ABRAMON

Gnl5

12 Potom, keď slnko zapadalo, doľahol na Abrama tvrdý spánok. Hrôza a veľká tma ho prikvačila.
13 (Pán) riekol Abramovi: "Dobre si to uvedom, že potomstvo tvoje bude prišelcom v cudzej zemi, zotročia ho a zle budú s ním nakladať za štyristo rokov.
14 Ale národ, ktorému budú otročiť, ja budem súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.
15 Ty však v pokoji odídeš k otcom svojim a pochovajú ťa vo vysokom veku.
16 Vo štvrtom pokolení však sa sem navrátia, lebo nie sú ešte dovŕšené neprávosti Amorejčanov."

Gn 15, 12-16
...aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus.

(1 Pt 1,7)

.........Ťažkosti sa ľahšie znášajú, keď vieme, že musia prísť, že si ich v istom čase vyžaduje určitý cieľ, a potom pominú. Takto sa ľudia podrobujú napríklad operáciám. Na takúto operáciu Pán pripravoval aj Abramovo potomstvo. Uzavrel s Abramom zmluvu tak, ako sa uzatvárali zmluvy v Chaldejsku: zmluvné stránky prešli pomedzi rozťaté obetné zvieratá na znak toho, že aj s nimi sa má stať to, čo s tými zvieratami, ak zmluvu nedodržia. Abram všetko pripravil a v extáze mu Pán povedal, že v jeho potomstve budú požehnané všetky národy, aj keď jeho potomstvo bude musieť najprv trpieť štyristo rokov v otroctve. Utrpením sa má očistiť a vyskúšať jeho viera, podobne ako sa čistí zlato v ohni.
.........Nechceme sa búriť, Otče, keď budeš aj našu vieru takto skúšať, aby sme sa potom stali dobrými nástrojmi v tvojich rukách. Vieme, že na plnenie tvojich plánov si nás musíš pripravovať aj utrpením. A týmto slovom nás chceš pripraviť na utrpenie, aby nám raz poslúžilo. Či to už bude utrpenie choroby, ktorá nám bude brániť v práci, v učení, v kontakte s kamarátmi, alebo to bude utrpenie z niektorej našej neschopnosti, keď iní dokážu v škole či v službách viac ako my... Všetko chceme prijať z tvojej ruky na upevnenie svojej viery. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

(Ochotne prijmem nejakú nepríjemnosť na posilnenie viery)

--------------------------------------------------------------...ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží
ľud...

(1 Pt 2, 9-10)

Aj naši slovanskí predkovia patrili medzi tých pohanov, ktorých Pán ponechal na šmykľavej ceste hriechu (por. Ž 72), aby sa dovŕšila miera hriechov tých, hriechu (por. Ž 72), aby sa dovŕšila miera hriechov tých, ktorí sa rozhodli hrešiť (por. Gn 15, 16). Aby človek zostal človekom, Boh mu musel ponechať slobodu. A ak chcel napriek všetkým hriechom predsa len človeka spasiť, a to aj pohanov, a pritom mu ponechať slobodu, musel voliť taký plán spásy, aký oznámil Abramovi: jeho potomstvo nechá štyristo rokov trpieť, ostatných nechá hrešiť, ale nakoniec utrpením očistená viera jeho potomkov sa stane záchranou pre celé ľudstvo. Tak aj v našom národe teraz po tisícročiach prežívame, že nás nakoniec cez Abramovo potomstvo vedie k spáse...
Z celého srdca ti ďakujeme, Otče, že aj keď si musel rešpektovať slobodu nás i našich predkov, predsa len si vyvolil taký plán spásy, aby sme nemuseli byť zatratení. Aj my, z pohanského národa, mohli sme sa stať duchovnými synmi a dcérami Abrama a ma( účasť na jeho vyvolení a spáse. Skrze Krista ťa prosíme, chráň nás na tejto ceste spásy, lebo vieme, že aj teraz by si musel rešpektovať našu slobodu, keby sme sa rozhodli hrešiť, a že by sme aj napriek geniálnemu plánu spásy a napriek všetkým doterajším milostiam nemohli byť spasení... Amen.
(Vedome a dobrovoľne nepristúpim ani na malý hriech)

NÁVŠTEVA

.........Každý deň napoludnie vbehol na chvíľu do kostola akýsi mladík a hneď sa poberal ďalej.
.........Mal károvanú košeľu a rozstrapkané džínsy ako všetci chlapci v jeho veku. V ruke mal papierové vrecko a v ňom kúsok chleba na obed.
.........Keďže dnes sa nájdu ľudia. ktorí kradnú všade, i v kostole, podozrievavý správca kostola sa ho spýtal, prečo tam chodí.
........."Chodím sa sem pomodliť," povedal mladík.
........."Pomodliť? Ako sa dokážeš modliť tak rýchlo?"
"Hm... Vbehnem sem a každý deň poviem iba: Ježiš, tu je Jim. A potom utekám do práce. Je to krátka modlitba a som si istý, že Ježiš ma počúva."
.........Krátko na to, pre pracovný úraz, zaviezli mladíka do nemocnice s bolestnými zlomeninami.
Dali ho na izbu s viacerými pacientmi.
.........Jeho príchodom sa oddelenie zmenilo. Po niekoľkých dňoch sa v jeho izbe schádzali chorí z celej chodby. K jeho lôžku prichádzali mladí i starí. Pre každého mal úsmev a každého vedel povzbudiť.
.........S ošetrovateľkou sem prišiel aj správca kostola a zastavil sa pri mladíkovom lôžku.
........."Povedali mi, čo sa ti stalo, a napriek tomu vieš povzbudiť každého. Ako to robíš?"
Je to vďaka tomu, ktorý ma chodí navštevovať napoludnie každý deň."
.........Ošetrovateľka ho prerušila: "Ale napoludnie sem predsa nikto nechodí."
.........Chodí a každý deň. Otvorí dvere a povie: "Jim tu je Ježiš, a odchádza."

Sv. Anton Mária Zaccaria, rehoľník, CRSP (* 1502 v Cremone, Taliansko; + 5.júla 1539 v Cremone, Taliansko).
Najprv lekár. Ako 26-ročny prijal kňazskú vysviacku. V roku 1530 založil v Miláne kňazské združenie "Rehoľných klerikov sv. Pavla" ktorých ľud nazýval barnabíti podľa chrámu sv. Barnabáša, pri ktorom mali títo rehoľníci ústredné sídlo. Krátko nato založil aj ženskú spoločnosť "Anjelské sestry od sv. Pavla" (angeliky) a laické združenie manželov, zasvätené takisto sv. Pavlovi. V roku 1537 dostal pápežské potvrdenie týchto spoločnosti. Anton zaviedol zvonenie v piatok o tretej popoludní na pamiatku Kristovej smrti a štyridsaťhodinové pobožnosti pred Sviatosťou Oltárnou. Zomrel sotva 37-ročný. Za svätého bol vyhlásený 27. mája 1897.

Univerzálne svedectvo...

.........Roku 1530 prišiel do Milána mladý lekár, v tom čase už i kňaz Anton Zaccaria. Mesto bolo posadnuté diabolstvom peňazí. Nielen bohatí mešťania, ak i študenti, mládež, ba i kňazi...
Strojená diplomacia, podvody, rôzne machinácie, mnoho nevinne zabitých. Motív? Peniaze, majetky. Antona trápilo najmä poblúdenie kňazov. Čo robiť? Verejne ich kritizovať, zosmiešniť, vytýkať chyby? Nie, to by nebola správna cesta. Rozhodol sa zobúdzať svedomia bratov vlastným životom. Založil spoločenstvo kňazov, ktorí žili v najprísnejšej chudobe podľa vzoru prvých kresťanov. Hlavným heslom bolo pokora a sebazápor.
.........Ich skutky nakoľko znepokojili svedomia mnohých, až ich obvinili u pápeža z bludárstva. Pavol III. osobne preskúmal vec a keď zistil, že Anton je muž prísny a jednoduchý, vyhlásil: "Práve takých mužov Cirkev potrebuje. Učencov a diplomatov má dosť!
.........Pane, každá doba, krajina, mesto, ulica aj dom potrebujú osobitný spôsob svedectva o Ježišovi Kristovi. Jeden je však univerzálny. Tiché svedectvo skutkov. Kde sa hreší - nehrešiť, kde sa pije - nepiť. Kde sa odhaľujú tela o neodhaľovať. Kde sa ironizuje - mlčať. Kde sa riešia veci krikom a hnevom -konať pokojne. Kde sa klame - byť pravdivý... V čom sa chcem dnes vo svojom okolí stať svedkom Pána Ježiša?