týždeň 11.

Po tom ho diabol vzal do svätého
mesta, postavil ho na vrchol chrámu a vravel mu: "Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané:
"Svojim anjelom dá príkaz o tebe
a vezmú ťa na ruky,
aby si si neuderil nohu o kameň."
Ježiš mu povedal: "Ale je aj napísané: Nebudeš pokúšať Pána svojho Boha"Mt 4,5-7

Hoď sa dolu...

Tebe sa predsa nemôže nič stať. Veď si Boží Syn. Bude to senzácia. Okolo chrámu je vždy dosť ľudí. Užasnú a poklonia sa ti.
Tvoj skok dole bude vlastne skokom do výšky. Veľmi vysoko vystúpiš ním v ich očiach. Získaš si ich týmto činom a ovládneš...
Tak nejako vyzeralo pokúšanie Pána na chrámovej veži, ktorou sa končilo Šalamúnovo stĺporadie.
A ako vyzerajú pokúšania na pýchu, na ktoré narážajú vo svojom bežnom živote adoptované Božie deti? Rozlične, ale v podstate tak, ako to, ktoré sa odohralo na chrámovej veži vo výške asi sto metrov nad zemou. Vonkajšie podoby našich pokúšaní na pýchu by sa dali stručne vyjadriť piatimi príslovkami miesta: nad, popredu, pozadu, pomimo a pod.
Dostaň sa nad iných. Máš šancu: vedeckú, umeleckú, finančnú, organizačnú, politickú... Máš nadanie, dobrú spoločenskú výchovu, si všeobecne obľúbený. Urob kariéru. Boh ti pomôže, aby si potom z tejto pozície pomáhal ty jeho Kráľovstvu. Postav sa dopredu. Pred tebou je vždy dosť prázdnych miest. Niet vodcov, niet ľudí slova a činu. Ľud je bezradný, motá sa sem i tam a nevie kam. A ty máš na to. Vieš byť rozhodný, rýchly, presný a vytrvalý...
Boh ti pomôže, aby si potom z tejto pozície pomáhal ty jeho Kráľovstvu. Choď pozadu. Ľudu chýbajú autority, ktoré by poháňali a tlačili tých, čo zaostávajú, čo sa iba vlečú za svojím cieľom. Staň sa autoritou ako najrýchlejšie môžeš. Nebuď prejemnelý a nebuď mnohovravný. Boh ti pomôže, aby si potom z tejto pozície pomáhal ty jemu.
Kráčaj pomimo, nie v dave. V dave ľahko zapadneš. Viac poslúžiš svojimi schopnosťami zboku. Si zvláštny prípad, akých je málo. Vieš mať svoj názor i postoj. Veľa urobíš pre úbohý ľud. Boh ti pomôže, aby si potom z tejto pozície pomáhal ty jeho kráľovstvu.
Takticky sa zníž, pokrč sa pod iných a buď hrdý, že vieš byť aj pokorný. Takých je málo. Budeš vzácny a úspešný vo všetkom. - Boh ti pomôže.
Pokúšania na veži i tie pod vežou sa podobajú. Aj naše odpovede by sa mali podobať tej Pánovej.

Mnohí neplnia Božiu vôľu. Tvrdia, že ju nepoznajú, a ani sa o to neusilujú. Božia vôľa je zhrnutá v hlavnom prikázaní lásky k Bohu a blížnemu (Mk 12, 28-31), ktoré je širšie rozvedené v desatore Božích prikázaní a podľa slov apoštola každý ich má napísané vo svojom srdci. Preto sa nikto nemôže vyhovárať. Božia vôľa je jedinou cestou, ktorá vedie k slobode a šťastiu. Máme ju plniť s radosťou. "Teší ma plniť tvoju vôľu, Bože môj."
Sú zázraky a zázraky.
Vo vašej krajine pokladajú za zázrak, ak Boh vyplní niečiu vôľu.
V našej krajine pokladáme za zázrak, ak niekto vyplní Božiu vôľu.
(Anthony de Mello)
Svätý Ignác ako prvý spôsob modlitby odporúča premeditovať si desatoro a za najdôležitejšiu modlitbu dňa pokladá spytovanie svedomia. To, čo nám prekáža naplno sa spájať s Bohom, je naša pýcha, spoliehanie sa na seba a nedôvera voči Bohu. Skúmajme, ktorý druh našej pýchy nás robí neschopnými celkom milovať Boha, blížneho i seba samého.
Rozlišujme duchov, nalaďujme si dušu, aby sa zbavila všetkých nezriadených náklonností a hľadala aj našla Božiu vôľu v usporiadaní vlastného života na spásu svojej duše.

Rozlišovanie začíname od našich vnuknutí a citov. Božia vôľa z mojej strany sa plne realizuje vtedy, keď to, čo chce Boh, chcem aj ja. Boh mi postupne zjavuje svoju vôľu s mojím životom, postupne mi osvetľuje jednotlivé úseky cesty. Zároveň, ak ho o to prosím, dáva mi silu na plnenie Božej vôle. Skúsenosť ukazuje, že Božiu vôľu je ťažšie spoznať než plniť. Jedno i druhé je však veľmi potrebné pre spásu, teda aby sme získali večný život. Vzorom plnenia Božej vôle je Abrahám (Gn 22, In). Novozákonným vzorom je sám Pán Ježiš (Lk 22, 41-42), ktorý pre plnenie Božej vôle hľadal silu v modlitbe.
Stupne Božej vôle:
- Hľa, tu som, aby som plnil Božiu vôľu. (Pripravenosť, pohotovosť a ochota.)
- Nauč ma plniť tvoju vôľu. (Ochota dať sa poučiť a viesť.)
- Teší ma plniť tvoju vôľu. (Radosť z jej plnenia.)
- Chcem ju plniť aj vtedy, keď bude náročná a ťažká, lebo viem, že ty, Pane, máš s mojím životom tie najlepšie úmysly a zámery. "Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň" (Jn 6, 39-40).
Posol 3/97

Liturgický kalendár
10.III. pondelok 40 sv. mučeníkov, sv. Etela
11.III. utorok sv.Konštantín, rehoľník
12.III. streda sv.Sv. Teofán
13.III. štvrtok sv.Patrícia, sv.Vlastimil
14.III. piatok sv.Matilda
15.III . sobota sv. Klement Ján Mária Hofbauer

Slovo na dnes

"Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a nezatvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo?" Iz 58.6

Zaujíma sa niekto o pôst?

Určité veci sa udejú iba ak pridáme ku našim modlitbám pôst. To nie je akási rituálna vec, ktorú robia niektorí duchovní ľudia. Nie, tu ide o zameranie sa na niečo! Na čas hovoríš "nie" sebe a zameriavaš sa na Pána. A to prináša dôvernú blízkosť! Ježiš sa postil skôr, než vstúpil do verejnej služby a Pavol to robil často.
Raz jeden muž priviedol k Ježišovi svojho pomäteného syna a povedal: "Priviedol som ho k Tvojim učeníkom, ale oni ho nemohli uzdraviť." (Mt 17.16). Premýšľam, ako často svet povedal toto isté o nás. Ak sa Ty dnes stretávaš s podobnou situáciou, je tu čosi viac, čo môžeš urobiť. Potom, ako Ježiš vyhnal zlého ducha z chlapca, učeníci sa ho spýtali, prečo oni nemohli toho ducha vyhnať. Počúvaj Jeho odpoveď - a verím, že toto je kľúč pre niekoho, kto číta túto stránku - "Keď máte vieru, nič Vám nebude nemožné, avšak tento duch nevyjde inak ako modlitbou a pôstom. (Mt17.20-21).
Ak si už skúsil všetko a nič nefungovalo, toto je možno situácia, ktorú musíš "prepostiť". Videl som, ako boli ľudia zviazaní celoživotnými zvykmi oslobodení modlitbou a pôstom. Spolu Ti to dá nový rozmer viery a smelosti v Tvojich modlitbách a to je to, čo prináša výsledky. Počúvaj znovu: "Nie je toto pôst, ktorý som si vybral ja? Rozovrieť okovy skazenosti, odviazať ťažké bremená, oslobodiť utlačených a tak zlomiť každé jarmo?
Tu je kľúč, použi ho!

Biblické príbehy

BOH SA ZJAVUJE A POVOLÁVA ABRAMA

Gn l
4 I odišiel Abram, ako mu to rozkázal Pán. Išiel s ním i Lot.
5 Abram mal 75 rokov, keď odišiel z Havanu. Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý ich majetok, čo mali, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby vtiahli do zeme Kanaán. Došli teda do
6 zeme Kanaán. / A prešiel Abram krajinou až k miestu Sichem, až k terebintu Moreho.

Gn 12. 4-6
Abrahámovi Boh daroval dedičstvo skrze prisľúbenie.

(Gal 3, 18)
Niekedy je život taký všedný a nudný, že je to až na zaplakanie a vôbec sa nám nechce tešiť ani z toho, že máme prisľúbené nebo... Nebo je ďaleko a teraz tu musíme prežívať všednosť života, nuž ťažko sa vtedy myslí na nebo. Veru, bez viery to ani nie je možné. V tomto bol Abram fantastický. Mal prisľúbené, že dostane také hmotné a duchovné bohatstvo, že ešte aj osudy iných národov budú závisieť od vzťahu k nemu, ba že všetky pokolenia zeme budú požehnané iba cez jeho potomstvo, cez Mesiáša. Ale napriek takým veľkým Božím prísľubom musel sa Abram zrieknuť všetkého pohodlia, na ktoré bol 75 rokov zvyknutý, a vo viere žiť všedným a ťažkým životom cudzinca a kočovníka pod stanmi na skúpych horských pastvinách...
Otče, bola v tom obdivuhodná veľkosť Abramovej viery, že vedel žiť tak skromne a všedne napriek tvojim veľkým prísľubom. Prosíme ťa, daj aj nám takú vieru, ktorou by sme premáhali všednosť každodenného života, znechutenia, sklamania, zlé nálady, trpkosti... Niekedy sme znechutení z toho, že sa ocitneme v situácii, na ktorej nemôžeme nič zmeniť, ale niekedy ani nevieme z čoho... Posilni, Otče, našu vieru, aby sme stále mali Abramovu radosť a optimizmus. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

(Premáhať zlú náladu v sebe i okolo seba s vierou.)

Šesť občanov z Calais

V roku 1347 obliehalo vojsko anglického kráľa Eduarda francúzske prímorské mesto Calais. Múr okolo celého mesta znemožňoval akýkoľvek styk s okolitým svetom. Čoskoro vypukol hladomor: najprv zomierali starí ľudia, potom už aj dojčence, ktorých matky stratili mlieko. Ale aj muži veľmi zoslabli. Na vážny odpor sa nedalo ani len pomýšľať.
Vtedy posol kráľa Eduarda žiadal pri bráne o povolenie vstúpiť. Pred mestskou radou vyhlásil: "V najbližších troch dňoch môj kráľ dobyje a vypáli toto bohaté mesto. Všetci budú musieť zomrieť - muži, ženy, deti. Občania sa ho opýtali: "Niet pre nás nijakej záchrany?" "Ale áno," odpovedal posol, "ak za vás dobrovoľne zomrú šiesti najpoprednejší muži mesta. Zajtra ráno nech sa naboso, s povrazom okolo krku a oblečení len v košeliach dostavia do anglického tábora.
Tá hrozná správa prebehla mestom ako požiar. Čo len s nimi bude? Budú tí z horných desaťtisíc myslieť iba na seba?
A šiesti najpoprednejší prehovorili: "Vždy sme sa usilovali svojou prácou a svojím bohatstvom verne slúžiť ľudom tohto mesta. A sme pripravení v zastúpení celého mesta zajtra položiť život. A obyvatelia mesta s plačom pokľakli a hlasno sa modlili za nezištných občanov.
Druhé ráno sa tí šiesti pobrali do kráľovho tábora. Ten sa na nich len opovržlivo a posmešne pozrel. Kat bol pripravený mečom ich sťať. Vtom sa kráľovná hodila pred kráľom na kolená a prosila: "Ušetri mesto i týchto mužov, lebo sú ochotní dať svoj život za druhých!
Kráľ sa dal prehovoriť len po dlhom váhaní. Všetkým daroval život, lebo ich najpoprednejší boli ochotní obetovať životy za ľudí v meste.

Iba Boh

Iba Boh môže dať vieru. Ty však môžeš o nej vydávať svedectvo.
Iba Boh môže dať nádej. Ty však môžeš vlievať nádej do sŕdc svojich bratov.
Iba Boh môže dať lásku. Ty však môžeš iného naučiť milovať.
Iba Boh môže dať pokoj. Ty však môžeš rozsievať svornosť.
Iba Boh môže dať silu. Ty však môžeš podoprieť malomyseľného.
Iba Boh je cesta. Ty ju však môžeš ukázať iným.
Iba Boh je svetlo. Ty ho však môžeš zapaľovať v očiach všetkých.

Iba Boh je život. Ty však môžeš u iných oživiť túžbu žiť.
Iba Boh môže urobiť, čo sa zdá nemožným. Ty však môžeš urobiť, čo sa urobiť dá.
Iba Boh stačí sám sebe. On však počíta aj s tebou.

Sv. Konštantín (+ 576)

Pravda o sebe

Dolu schodmi schádza starší, zaprášený muž s vrecom múky na pleci. Tu v kláštornom mlyne už dlhšie robí sluhu. Prišiel k radu nastavaných vriec, zručne zložil náklad, utrel si pot a chcel ísť po ďalšie, keď v tom: "Konštantín, postoj chvíľu." Muž zastal a obrátil sa. "Konštantín, počul som o tvojej statočnej práci" povedal opát. "Vieš čítať a písať?" "Áno." "Poznáš históriu, nejaký cudzí jazyk?" "Nie, brat opát. Nechodil som do škôl, bol som na to ťažkopádny".
"Dobre, môžeš pokračovať v práci." Opát sa otočil, vyšiel z mlyna a v duchu takto uvažoval: "Pane, ďakujem ti za to vnuknutie. Naozaj je ho v mlyne škoda. Bývalý britský kráľ... Už keď po manželkinej smrti prosil, či by sme ho neprijali, hoci ešte roky mohol vládnuť, už vtedy sa mi zapáčila jeho pokora. Aj dnešnú skúšku zvládol na výbornú. Mohol sa uraziť alebo predstierať, že je vzdelaný. Ale on pravdivo povedal, ako sa veci majú! Veru, bude z neho statočný kňaz. Už zajtra si ho dám zavolať a poviem mu o novom poslaní.."
Konštantín poslušne prijal opátovu ponuku. Na staré kolená sa dal na štúdiá a po vysviacke odišiel ohlasovať evanjelium na ostrov Kintyr, kde roku 576 zomrel za Krista...
Pane, zakrývanie vlastných nedostatkov vždy hovorí o chorom srdci. Diagnóza - "chlpatá" pýcha. Keď sa zamýšľam nad svojimi slovami, často sa chcem robiť lepším, ako v skutočnosti som. Je čas zahájiť liečbu. Ako? Aspoň raz denne poviem pravdu o sebe. Amen.