týždeň 8.

Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoved'ami. Ked' ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: "Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!" On im odpovedal: "Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?" Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.
Lk 2, 46-51

Máme pred duchovným zrakom súčasne Ježiša, Máriu a Jozefa. Dobre sa na nich zadívajme.
Na všetkých spolu, ale osobitne na toho, ku komu sa svojím vekom a spoločenským zaradením cítime najbližšie.
Deti na Ježiška, matky na Pannu Máriu, otcovia na svätého Jozefa.
Títo traja to nie sú neužitočné rekvizity starej náboženskej tradície, to nie sú voskové figúrky z povianočnej doby.
Sú to stále živé vzory, ktoré nám vždy majú čo povedať.
Všimnime si ich tak, ako boli na púti v Jeruzaleme. Najprv ako rodinný celok. Čítame: " Keď mal Ježiš dvanásť rokov, vybrali sa podľa sviatočnej obyčaje do Jeruzalema."
Ak si uvedomíme, že z Nazareta do Jeruzalema bolo treba ísť niekoľko dní pešo, malo by sa nám ozvať svedomie, ak sa bojíme budiť dieťa do kostola, hoci ho má iba na pár krokov, alebo ak my sami zostaváme v nedeľu a sviatky bez bohoslužby pod zámienkou domácich prác alebo nejakej tej únavy.
Ako vidíme, svätá rodina nasycovala svoje duchovné potreby a plnila svoje povinnosti voči Bohu spoločne a to aj za cenu veľkých námah.
A všimnime si ich aj jednotlivo.
Deti Ježiša, o ktorom evanjelista Lukáš napísal: "A bol im poslušný." Kto, komu? - pýta sa svätý Bernard. A odpovedá si? Boh ľuďom. ..

2. Každú knihu Svätého písma treba čítať v tom zmysle, akým bola napísaná.

3. Hľadajme vo Svätom písme radšej úžitok než jemnosť reči.

4. Jednoduché náboženské knihy čítajme práve tak radi ako učené a hlboké.

5. Nech ťa nemýli, či spisovateľ bol slávny, alebo nie, či bol viac alebo menej vzdelaný; ale číra láska k pravde nech ťa vedie k čítaniu.

6. Nespytuj sa, kto to povedal, ale dávaj pozor na to, čo hovorí.

7. "Lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá naveky" (Ž 117, 2).

8. Boh hovorí k nám rozmanitým spôsobom a nehľadí na ľudskú osobu.

9. Naša všetečnosť je nám často na prekážku pri čítaní Svätého písma, keď chceme chápať a rozoberať miesta, ktoré by sme mali jednoducho prijať.

10. Ak chceš mať z čítania osoh, čítaj pokorne, úprimne a s vierou, a nikdy nechci mať povesť učenca.

11 11. Rád sa vypytuj a mlčky počúvaj slová svätých; váž si aj podobenstvá starších, lebo nepodávajú ich bez príčiny.
Tomáš Kempeský

Stretávame sa v sobotu, aby sme si s Lenkou a Mariankou nacvičili pesničky. Robíme to s radosťou. Sem-tam síce zabudneme prísť, ale dievčatá sa nikdy nehnevajú. Snažíme sa, aby sme spievali pekne. Učíme sa nové piesne a staré vylepšujeme. A veľmi sa tešíme, ako vám všetkým náš spev v kostole predvedieme. Snáď sa vám naše vystúpenia páčia. Mrzí nás však, že po skončení

sv.omše sa všetci rozbehnete preč a naše záverečné piesne počúvajú už len naši rodičia, prípadne naše babičky. Keby ste zostali, zostali by snáď aj ostatné deti, ktoré nespievajú a po sv.omši sa tiež hrnú z kostola rýchlo preč. A tie by mohli spievať tiež. Čím viac detí, tým lepšie. Nabudúce si nás vypočujte až do konca. Veď spievame práve pre vás všetkých!

Vaše deti

Slovo na dnes

"A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca." (Ž 90,12)

Váž si svoj čas

Tajomstvo úspechu sa nachádza v tvojom dennom programe. Pozri sa dnes naň. Ktoré rutiny môžeš ľahko zmeniť? Aké zvyky ťa oberajú o čas?
Povieš si: "Čo je na tých pár minútach?" Bol by si prekvapený. Ak by si každý deň ušetril päť minút tým, že si lepšie usporiadaš svoju rannú rutinu (menej času na oblečenie, oholenie, make-up, kávu, noviny, atď.), desať minút vylúčením toho, čo ťa zdržiava na začiatku dňa, päť minút tým, že sa vyhneš zbytočným rečiam alebo inému rozptýleniu a desať minút tým, že si dáš kratšiu prestávku na obed... nezdá sa, že tieto minúty sú veľa, ale ak by si to robil len päť dní v týždni, získaš do roka 125 hodín navyše.
To znamená, že máš tri 40-hodinové pracovné týždne, ktoré môžeš použiť, ako chceš. Navyše - ak sleduješ televíziu, môžeš tento čas zdvojnásobiť na šesť 40-hodinových pracovných týždňov tým, že jednoducho budeš každý deň sledovať televíziu o 30 minút kratšie.
Premýšľaj o tom. Môžeš niečo získať, ale stále ti chýba čas. Nájdi svoj Bohom daný cieľ skôr, než bude neskoro. Cvič sa. Sústreď sa. Nech každá chvíľa, ktorú máš, má svoju hodnotu.

Biblické príbehy

Gn 11. 24-32; Joz 24. 2
...vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v skutočnosti nie sú bohmi.

(Gal 4, 8)
Planetár má papagája, ktorý z krabice vyťahuje obálky tým, čo zaplatia. V obálkach je napísaný ich budúci osud. Zhromažďujú sa okolo neho nielen deti, ale aj veľa dospelých, lebo každý je zvedavý na svoju budúcnosť. Tvrdia síce, že tomu neveria, ale predsa... Pravda je taká, že človek nedokáže žiť v neistote. Ale keď nechce veriť to, čo mu ohľadom jeho budúcnosti hovorí Boh, keď nechce plniť jeho vôľu a na neho sa spoliehať, tak začne veriť všelijakývymysleninám. Je schopný veriť viac hlúpemu papagájovi ako Bohu, hovoriacemu vo Svätom písme. Ako veľmi sa ešte podobáme ľuďom z Abrahámovej mladosti, ktorí si namiesto pravého Boha uctievali Mesiac, Slnko, stromy, živočíchy a všeličo iné...
Nebeský Otče, ty si pre seba stvoril naše srdcia a ony nemôžu žiť bez istoty, ktorá je len v tebe. Odpusť nám, že sa tak často vzďaľujeme od teba. Niekedy aj pod rúškom tzv. "vedeckého svetonázoru", a pritom viac veríme akémusi slepému osudu, horoskopom, papagájom, bojíme sa čiernej mačky, ktorá nám prebehne cez cestu, i trinásteho dňa a piatku a viac sa spoliehame na talizmany a macíkov, ako na teba... Daj nám, Otče, pevnejšiu vieru, lebo poverčivosť nezávisí ani od vedy, ani od storočia, v ktorom žijeme, ale od pevnosti našej viery. Prosíme ťa, daj nám ju skrze Krista, nášho Pána. Amen.

79. Gn 11. 24-32; Sk 7. 2-3
Preto sa, bratia, tým viac usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie...

Načo chodia do kostola, keď nežijú podľa svojej viery - poukazujú dnešní pohania na mnohých kresťanov. Majú pravdu. Veď naozaj nestačí, že si nás Boh vyvolí. Božie vyvolenie a povolanie sa musí upevňovať dobrými skutkami. Čo by bol mal Abram a celé ľudstvo z toho, že si ho Pán vyvolil spomedzi všetkých pohanov, keby nebol podľa toho vyvolenia a povolania aj konal? Našťastie Abram bol iný, ako sme my. Keď sa mu v jeho rodnom chaldejskom meste zjavil Boh a povedal mu, že má odísť, odišiel. A keď sa s ním jeho rodina nechcela rozísť, musel aj otec a celá rodina vziať všetok svoj majetok a ísť s Abramom. Lebo Pán povedal a Abram bez otáľania konal...
Nebeský Otče, cez Abrama si mohol požehnať celé ľudstvo, lebo ty si si ho vyvolil a on svoje vyvolenie upevňoval poslušnosťou, skutkami z viery. Nás si si vyvolil od narodenia a už v krste si nás pomazal za svojich. Čím dlhšie žijeme, tým vedomejšie ti máme slúžiť podľa toho vyvolenia, aby si nás mohol požehnávať ako svojich a cez nás aj celé naše okolie. Radi by sme ťa čoraz vedomejšie poslúchali a nielen preto, aby nám to neveriaci nemohli vyčítať, ale hlavne z vďačnosti za túto tvoju veľkú milosť, ktorú máme a dúfame si ju zachovať, skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Duša potrebuje blízkosť

Istý otec si denne brával malého synčeka na kolená a rozprával mu rozprávky. Ale jedného dňa mu doniesol magnetofón a mnoho, mnoho kaziet s rozprávkami.
Keď sa o niekoľko dní chlapca opýtal, ako sa mu páčia rozprávky na kazetách, tento odpovedal: "Vôbec nie. Magnetofónu si nemôžem sadnúť na kolená."

18.II. utorok
18. 00 + Jozef Svrček a rodičia

20.II. štvrtok
18.00 + Ferdinand Granec manž.Viktória
a syn Anton

22.II. sobota
18.00 + rodina Moravcová- Štefan, Jozefína
a Johana

Upratovanie kostola č.d. 354 - 387

23. II. 7. nedeľa cezročného obdobia
8.00 + za farníkov
9.30 + Teofil Jurčovič (1.výročie)

Liturgický kalendár

17.II. pondelok Sedem sv..zakladateľov reholeslužobníkov Panny Márie

18.II. utorok sv.Simeon, biskup

19.II. streda sv.sv.Konrád

20.II. štvrtok sv.Nikefor, mučeník, sv.Eleuter, biskup

21.II. piatok sv.Peter Damiani, učiteľ cirkvi

22.II . sobota sv. Katedra sv.Petra, apoštola-
sviatok , sv. Margaréta Kortonská

Životná púť tejto patrónky severotalianskej Cortony zďaleka nebola priamočiarou cestu k svätosti. Na jej začiatku nestála jasná túžba po živote obetovanom Bohu, ale práve naopak - poblúdenie a sklamanie. Napriek ťažkým ranám na duši i vo svedomí je dnes sv. Margaréta Kortonská príkladom a orodovníčkou mnohých obrátených hriešnikov a kajúcnikov
Keď mala Margaréta osem rokov, pobrala sa do večnosti jej matka, ktorá dokázala v chudobnej roľníckej rodine vytvoriť harmonické prostredie na výchovu svojej dcéry. Aby bola rodina opäť úplná, oženil sa otec po druhý raz, no jeho voľba nebola šťastná -Margaréta dostala hádavú a žiarlivú macochu. Pokoj nachádzala iba na toskánskych lúkach, ktoré obklopovali jej rodné Laviano. Tu sa spoznala s Arseniom, mladíkom zo šľachtickej rodiny, ktorého uchvátila krása šestnásťročnej dievčiny. Aj ona bola očarená jeho milým správaním, a preto netrvalo dlho a dala sa prehovoriť na romantický nočný útek z nehostinného prostredia vlastnej rodiny na Arseniovo sídlo. Margarétin život sa zo dňa na deň zmenil. Z opovrhovanej chudobnej pastorkyne sa stala bohatá milenka žijúca v prepychu. Šťastný sen toskánskej popolušky sa však začal rozplývať, keď sa dátum sobáša strácal v nedohľadne. Arseniova aristokratická rodina nemala záujem pridať k svojmu rodokmeňu neurodzený chudobný výhonok a nič na tom nezmenilo ani narodenie dieťaťa. Život však pripravil Margaréte ešte ťažšiu ranu - jedeného dňa našla svojho milenca v lese ubitého na smrť. So synčekom v náručí odišla z kaštieľa rovnako chudobná ako doň vošla.

Hľadala útočisko najskôr v rodine mŕtveho milenca, potom u svojho otca, no dvere ich domov ostali pre ňu zatvorené. Nakoniec sa jej ujali dve ženy v blízkej Cortone. Bez peňazí, bez blízkeho človeka, vydaná napospas osudu, začala si uvedomovať, ako veľmi ublížila sebe, no predovšetkým Bohu. Cítila, akoby obnovila jeho ukrižovanie. Zo všetkých síl sa usilovala napraviť svoju chybu. Dobrovoľne bývala v najchudobnejšej izbe, spávala na slamníku a obliekala sa do vrecoviny.
Písal sa rok 1272 a Margaréta mala dvadsaťpäť rokov. Rovnaký čas života jej ostával na to, aby sa z Márie Magdalény stala svätica. Na ceste obrátenia jej pomohli kortonskí františkáni. Medzi nimi objavila svojho spovedníka pátra Bevignatiho, ktorý nasmeroval zblúdenú pútničku na správnu cestu. Margaréta našla cieľ svojho života - Boha, pre ktorého bola ochotná vzdať sa všetkého. Ostrihala si vlasy, jedla iba raz za deň a dokonca sa bičovala. Okrem sebazapierania sa venovala chorým a v dome svojej dobrodinky zriadila hospitál, ktorý jestvuje dodnes. V roku 1277 vstúpila do tretieho františkánskeho rádu a aj zo syna vychovala nadšenca a neskôr člena tejto rehole.
Nejednu noc strávila Margaréta v slzách rozjímaním o Ježišovom utrpení. Jej modlitby sprevádzali stavy vytrženia a videnia. Na Boží podnet povzbudzovaná P. Bevignacim, stala sa kazateľkou pokoja medzi nepriateľsky naladenými stúpencami pápeža a cisára. Na základe nadprirodzeného poznania radila mnohým ľudom, poznala tajnosti ich svedomia a nasmerovala ich na správnu cestu. Duchovnú pomoc u nej hľadal aj básnik Dante Alighieri. Takisto sa postarala o obnovu chátrajúceho kostola sv. Bazila v Cortone. Posledné roky života, ktoré poznačilo veľké utrpenie, ale aj duchovné zážitky, strávila v neďalekom kláštore. Zomrela pokojne a radostne 22. februára 1297.
Podľa talianskych prameňov Katarína Žáková