Don Anton Macák – umeleckým menom Bystrík Muránsky (1907 – 1972) pôsobil ako administrátor
v muránskej farnosti celých dvadsať rokov (1952 – 1972).
Narodil sa 25. októbra 1907 vo Vištuku. Bol vynikajúcim učiteľom, botanikom,
básnikom i historikom. Venoval sa cirkevnému spevu a hudbe – spracoval Chrámový spevník
a po Druhom vatikánskom koncile, na ktorom sa zúčastnil ako sprievodca rožňavského biskupa Róberta Pobožného,
spracoval aj slovenskú pohrebnú liturgiu. Študoval archívne pramene k dejinám hradu i obce Muráň a benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku.
V lyrickej poézii sa inšpiroval krásami prírody i ľudu, ktorý poznal a miloval.
Verše zhudobňoval v spolupráci so skladateľom Jánom Čambálom, zbormajstrom
miešaného zboru Schola cantorum sanctae Caeciliae z Kladna.
Zbieral a zapisoval miestne ľudové zvyky, piesne, príslovia a porekadlá a
zostavil z nich zbierku Kytka piesní spod Muráňa (1958) či Žmeň povestí spod Muráňa (1968).
V roku 1963 zostavil a preložil do latinčiny výber asi stopädesiatich slovenských
ľudových piesní pod názvom Resonantia Tatrae. Celé dielo ostalo v rukopise.
Anton Macák vďaka svojim duchovným i osobným kvalitám povzniesol svoju farnosť na vysokú úroveň.

Don Anton Macák bol strýkom ďalších dvoch saleziánov s priezviskom Macák:
už zosnulého Ľudovíta (+ 1994) a niekdajšieho provinciála – otca Ernesta Macáka (nar. 1920).


Z hlbokej vďaky a úcty, ako aj z túžby odovzdať jeho odkaz súčasnej generácii
udelili predstavitelia Muráňa svojmu niekdajšiemu kňazovi Antonovi Macákovi
čestné občianstvo in memoriam, ktoré prevzal jeho synovec don Ernest Macák SDB.
 
    Či znáš kraj ten divokrásny, peknotou čo hýri,
    kde nad zašlou slávou plačú v zrúcaninách výry?
    Videl si tie údoliami rozorvané hory,
    kde zápoľa, lúka s lesom raja čaro tvorí? …
    Hnal si sa už tryskom lyží striebrolesklou pláňou,
    keď sú hory v snežnom háve bájnou bielou paňou ?
    To muránsky je kraj a hrad, kedysi tak slávny,
    a tu žije ľud svojrázny, vládca tých krás dávny.

(Bystrík Muránsky)