Modrými značkami je v kostole označených 60 miest.

Úvodná stránka






TOPlist

Mons. ThDr. PhDr. Alexej Izakovič

Kniha spomienok na človeka, ktorý zostal vždy rovný

Nie je to až tak dávno, čo sme mohli v trnavských uliciach vídať vzpriamenú a rozložitú postavu starého pána s kňazským kolárikom a vencom šedivých vlasov. Osobnosť v podstate nenápadnú a skromnú a predsa významnú. Bol to Mons. ThDr. PhDr. Alexej Izakovič (1908-1995), kňaz-trpiteľ za vieru a rodoľub, rodák z Borovej, ktorého veľká časť jeho dlhého a bohatého života bola spojená s Trnavou, kde študoval na gymnáziu i seminári a neskôr aj pôsobil.
Všestranný športovec, organizátor, redaktor, publicista, funkcionár Slovenského orla, profesor náboženstva, vojenský kňaz na východnom fronte, svedok na procese s prvým slovenským prezidentom Dr. Tisom, väzeň i robotník, v ktorého životnom príbehu hodnom románu ako by sa symbolicky odrážal osud celého Slovenska v 20. storočí. Prežil dve svetové vojny, masarykovské Československo, prvú Slovenskú republiku, komunistický teror i väzenie a dožil sa aj opätovného vyhlásenia samostatnosti Slovenska i svojej rehabilitácie. Bol to človek, ktorý veľa vedel a videl, veľa prešiel a veľa vytrpel, a predsa vždy zostal rovný. Nezlomilo ho ani nezákonné odsúdenie a dlhoročné väzenie v päťdesiatych rokoch, ani následné šikanovanie, zákaz pastorácie či fakt, že ako kňaz s dvomi doktorátmi musel pracovať ako pomocný robotník. Na každom mieste, kde pôsobil, zanechal pečať svojich aktivít, či už v Nových Zámkoch ako predseda prípravného výboru a iniciátor postavenia pomníka Antonovi Bernolákovi, či v Dolných Voderadoch a vo Vištuku obnovením kostola, alebo v Trnave, kde sa okrem iného pričinil aj o obnovu a prehĺbenie mariánskej úcty k Trnavskej Panne Márii a angažoval sa pri postavení dnes už nejestvujúceho pomníka Štefanovi Mikušovi.
Bol aj iniciátorom a spoluorganizátorom privezenia putujúcej sochy Panny Márie Fatimskej roku 1994 na Slovensko a takto by sa dalo ešte dlho pokračovať. Napriek všetkým príkoriam nezatrpkol a v pamäti tých, ktorí ho poznali, zostal ako človek, ktorý bol vždy ochotný pomáhať. Mal skutočne srdce plné lásky, ako o tom hovorí nová spomienková kniha s rovnakým názvom So srdcom plným lásky, ktorej slávnostná prezentácia sa uskutočnila v polovici mája v zasadacej sieni Spolku sv. Vojtecha v Trnave.
Spomienkovú publikáciu o Alexejovi Izakovičovi pripravil známy trnavský historik a publicista Hadrián Radváni, ktorý zostavil aj podrobnú bibliografiu jeho prác. Novinka, na obálke ktorej je maľba akademického maliara - františkánskeho pátra Teodora Tekela, ponúka na 160 stranách spomienky na tohto vzácneho človeka od jeho brata Jána, od priateľov, i jeho vlastné „orolské“ spomienky doplnené výberom z jeho príspevkov a prác, kópiami dokumentov a obrazovou prílohou. „Je priam neuveriteľné, že v sebe nosil starosti toľkých, že toľkým pomáhal nachádzať riešenie v ťažkých životných situáciách, aj finančných a nikdy, nikdy to nedal na sebe znať,“ môžeme si prečítať v úvode knihy podávajúcej svedectvo o človeku, ktorý bol skutočným stelesnením mravných zásad a kresťanských hodnôt.